V máji tohto roku otvoria Nemecko a Rakúsko svoje pracovné trhy pre slovenských uchádzačov o prácu. Máme sa obávať masového odlevu pracovných síl a úniku mozgov?
Podľa výberového zisťovania pracovných síl pracuje vonku legálne asi 130-tisíc Slovákov. Ak k nim pripočítame ľudí pracujúcich nelegálne a 25-tisíc študentov, dostaneme sa k číslu niekde okolo 200-tisíc ľudí. V zahraničí tak pôsobí asi deväť percent celkovej slovenskej pracovnej sily, čo je jedna z najvyšších mier emigrácie v Európe.
Pre Slovákov je emigrácia za prácou tradičná záležitosť. V rokoch 1899 – 1913 sa zo slovenskej časti Uhorska vysťahovalo do USA a Kanady takmer pol milióna ľudí, približne 17 percent populácie. Ďalšie tisíce odišli medzi svetovými vojnami. Nové možnosti na migráciu za prácou sa otvorili po roku 1989, aj keď pracovné trhy členských krajín Európskej únie ostali pre nás oficiálne zavreté až do roku 2004.
Stratené mozgy
S výnimkou malého počtu profesionálov, ktorí si dokázali vybaviť pracovné povolenie, väčšina Slovákov pracovala v zahraničí do roku 2004 načierno. Typickým pre toto obdobie bol nielen brain-drain (únik mozgov), ale aj brain-in-drain (mozog v kanáli).
Mladí slovenskí inžinieri boli ochotní robiť za pár tisíc rakúskych šilingov (alebo pár stoviek nemeckých mariek) podradné práce, na ktoré už domáce obyvateľstvo nemalo chuť. Smutnou pravdou bolo, že priemerná mzda na Slovensku v roku 1993 bola 5380 korún (150 eur). Hádzať mozog do kanála sa finančne oplatilo. Prácu si mladí migranti zvyčajne hľadali sami, pričom profitovali tí, ktoré ovládali jazyk hosťujúcej krajiny.
Ako vyzerá migrácia za prácou dnes? Vstup Slovenska do únie zmenil nielen rozsah, ale aj štruktúru migrácie. Dnes už medzi migrantmi neprevládajú mladí vysokoškoláci, ale skôr ľudia po tridsaťpäťke so stredným vzdelaním a pracujúci v robotníckych profesiách v stavebníctve a priemysle. Plus veľké množstvo žien opatrujúcich starých ľudí v Nemecku, Rakúsku a vo Veľkej Británii.
Vstup na pracovný trh únie týmto ľuďom uľahčili rôzne pracovné agentúry a ponuka profesií, na ktoré stačia limitované jazykové znalosti. Migrácia je pre nich často jedinou možnosťou nájsť si prácu a funguje ako ventil v okresoch s vysokou nezamestnanosťou.
