Moje drahé rodné žilinské divadlo si objednalo odo mňa novú hru. Hneď po Vianociach som sa do nej pustil, zašil som sa, nedívam sa na televíziu, nečítam noviny, nemám o čom napísať fejtón. Alebo mám?
Pre spisovateľské povzbudenie som si totiž popri písaní prečítal aj knižočku Vyprávět příběh. Jean-Claude Carriére, scenárista Buňuelovho Nenápadného pôvabu buržoázie a iných známych filmov, v nej píše aj o svojej spolupráci s Milošom Formanom na jeho prvom exilovom filme Taking Off.
Ani Francúzovi Carriérovi nepadla Amerika hneď k nohám, z jeho spomienok sa dozvedáme, za akých ťažkých podmienok ich film vznikal a ako musel Miloš Forman, hoci „měl za sebou proslavené filmy“, začínať v Amerike od nuly. „Žil tam v naprosté bídě o jednom pivu a plechovce fazolí denně... Forman a já jsme za film nedostali ani dolar. Mně to tak nevadilo, v Paříži úspěšně běžela moje divadelní hra, ale pro Formana to bylo těžké, i když jsem mu pomáhal.“
Napriek biede obaja predvádzali spoločnosti Paramount, ktorá si tú prácu od nich objednala, dokonalú profesionalitu. Skôr, než napísali scenár z prostredia mladých tulákov, čo odišli od rodín, najprv aj oni medzi nimi istý čas žili, zbierali materiál a dokonca, hoci boli cudzinci, študovali aj ich slang. Ich vlastná situácia im síce získavala dôveru tých, o ktorých sa chystali urobiť film, no z dôvery sa nenajedli, ich žalúdky sa scvrkávali – a spoločnosť Paramount vyčkávala a predbežne do nich neinvestovala.
