Minulý týždeň, opäť po roku, ocenilo veľvyslanectvo Izraela ďalších devätnásť Slovákov, ktorí počas slovenského štátu zachránili židovských spoluobčanov pred vražedným holokaustom, vyznamenaním Spravodliví medzi národmi.
Organizáciu Spravodliví medzi národmi sa na Slovensku podarilo založiť až v roku 1992, takmer polstoročie po skončení druhej svetovej vojny. Napriek tomu je už dnes u nás vyznamenaných Spravodlivých vyše päťsto. V pomere k počtu obyvateľov je to najväčší počet laureátov. Ale čo je to proti počtu vyvraždených Židov na území Slovenska: zo 65 692 deportovaných sa po roku 1945 vrátilo 348 osôb.
Štatistika je jedna vec, ľudské osudy iná. A tí, čo riskovali životy svoje i svojich rodín, si zaslúžia úctu. Najmä preto, že to považovali za celkom prirodzenú vec.
Osemdesiatosemročná bývalá učiteľka Hedviga Kapustová z Malachova od Banskej Bystrice hovorila o záchrane trojročnej Elizabety Singerovej tak samozrejme, akoby jej vtedy nešlo o život. Rovnako pokojne a samozrejme odišla táto vzdelaná a kultivovaná dáma i do Povstania. Anna Knežová-Schőnbrunová sa za vyznamenanie Spravodliví medzi národmi poďakovala ozaj kuriózne: židovského mládenca, ktorého zachránila, si po vojne vzala.
