„Konečné a kategorické“ je rozhodnutie Smeru, že nevstúpi do vlády, ak by jej členmi mali byť Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš. Po dočasnom oteplení vzťahu k premiérovi sa rezolútne vyjadril aj predseda ANO Pavol Rusko: „Nevieme si predstaviť našu účasť vo vláde spolu s Mikulášom Dzurindom.“ Už viac ako rok je zrejmé, že zostavovanie vlády bude mimoriadne zložité. Smer a ANO sformulovali politické stanoviská, ktoré povolebnú situáciu skomplikujú ešte viac.
V konaní Roberta Fica je už niekoľko mesiacov evidentná tendencia diskvalifikovať premiéra Dzurindu a jeho partnera Mikloša natoľko, aby ich vylúčil z moci rovnako, ako to urobila súčasná koalícia s Vladimírom Mečiarom. Šéf Smeru by privítal, keby budúcu vládu nemusel zostavovať nielen s Dzurindom, ale ani s jeho SDKÚ, aj keď tvrdí, že „nie je možné vylučovať žiadnu politickú stranu ani hnutie, ktorá dosiahne vo voľbách päť percent, z povolebných rokovaní o zostavení novej vlády a účasti na spravovaní štátu“. Uvedomuje si, že ak pred voľbami láka voličov heslom „Ako sa kradlo za Mečiara, tak sa kradne aj za Dzurindu“, a po nich by s premiérovou stranou vstúpil do vlády, jeho popularita by mohla dramaticky klesnúť. Fico sa usiluje hľadať iné riešenie usporiadania mocenských vzťahov. Bezproblémová by preňho bola spolupráca s ANO, ktorá ešte nevládla, a teda dobre zapadá do Ficovej koncepcie nových tvárí. Pozoruhodný je aj dlhodobo bezkonfliktný pomer predsedu Smeru k SMK, ktorú v minulosti z koaličnej spolupráce vylučoval. Prinajmenšom v ostatnom rozhovore pre menšinový denník Új Szó vyslal Robert Fico niekoľko signálov, na základe ktorých možno dedukovať, že stojí o koaličné spojenectvo s SMK.
