Priatelia mali kúpené letenky, ale z Bratislavy do Káhiry neodleteli. Už pred ich plánovaným odletom na námestí Tahrír v Káhire demonštrovali státisíce občanov. Zdvihnutými päsťami, slovami, kameňmi. Kamene proti polícii, tankom a jazdcom na ťavách boli zradná zbraň. Zahynulo vyše tristo ľudí, viac ako tisíc bolo zranených. Účinnejšie ako kamene bolo i recitovanie veršov tuniského básnika Abu al-Gasim al-Shebiho (1909 – 1934 ). Z jeho básne Boj o prežitie spoločne deklamovali na Tahríre:
Ak by ľud túžil po živote
musel by mu osud hneď vyhovieť.
Raz musí prísť svitanie
a putá musíme rozlámať.
Kto po živote netúži
vyparí sa v živote vymrie.
Docent bohemistiky káhirskej univerzity Khalid El Bitagi mi pre slovenský text poslal doslovný preklad z arabčiny a po zvrhnutí hnusáka despotu, ktorý nebol ani faraónom, iba fanfarónom, mi pripísal: „Včera večer sme slávili oslobodenie Egypta od diktátora, ktorý namiesto toho, aby bol hrdý na toľko mladých ľudí schopných robiť zázraky, pohŕdal, ponížil a okradol vlastný ľud. Chvalabohu, už je preč. Ľudia plakali od radosti. Čaká nás veľa práce, dnes sú opäť tisíce mladých na námestí, nedemonštrujú, upratujú a čistia i bočné ulice.“
