Uzimení, šedí, bezvýznamní. Nikto z nich nemal svojho vizážistu ani stylistu, žiadna Erika na nikoho z nich nežmurkala a nepýtala sa, ako dopadla dovolenka na Seychelách.
Postavila som sa na koniec radu. A začala som si predstavovať, čo by bolo, keby. Prenajala by som si starý červený tehlový dom, za domom by bol veľký trávnik, do ktorého by sa otváralo okno zo salónu. Tam by som sedávala, pozorovala hopkajúce strieborné veveričky a písala detektívky, v ktorých by vždy zvíťazila pravda nad lžou a ľudskosť nad aroganciou.
Nevystupovali by tam politici, pretože tomuto typu zločinu už prestávam rozumieť a rovnako by tam neboli dostrieľaní mafiáni, podpálené autá, agresívne reklamy a hrdinovia ľudových televízií, pretože im rovnako nerozumiem. Vulgárne postavy by boli len okrajové, keďže by nemali žiadnu moc. Môj detektív by bol neúplatne spravodlivý a žiadne zlo by sa pred ním neskrylo.
Nemusela by som ráno vstávať do zamestnania, účty by sa platili samy, angličtina by mi šla bez učenia, susedia by sa na mňa usmievali a ulice by boli čisté. Navštevovali by ma iba priatelia a priatelia mojich priateľov. Nevedela by som, ktorý škandál je momentálne populárny a ktorých ľudí je práve vhodné nepoznať.