Crazy shop alebo crazy government? Tak znela otázka, keď pred časom začali na Slovensko prenikať obchody so zvláštnymi suvenírmi. Predavači ich predávali spolu so zákazom konzumácie, zákazníci ich kupovali na konzumáciu.
Rýchlosť, s akou sa obchody rozmnožovali, bola obdivuhodná aj pochopiteľná, keďže štát sa prizeral, ale nekonal. Až keď ich bol zhruba tucet, minister zdravotníctva Ivan Uhliarik v mene KDH smelo ohlásil, že do dvoch týždňov pripraví návrh novely zákona a posunie ho do pripomienkového konania. Aby doteraz nezakázané látky zakázal.
Na to hneď reagoval minister Zsolt Simon z Mosta-Híd s tým, že tak dlho by sa čakať nemalo a lepšie by bolo v parlamente okamžite prilepiť novelu zákona o omamných látkach k zákonu o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. Naozaj vtipné.
Napokon sa Pavlovi Hrušovskému podarilo presvedčiť ministra zdravotníctva, že boj proti drogám patrí k agende KDH, že treba konať rýchlejšie a že si nesmie nechať vziať iniciatívu. Vláda tak hneď na najbližšej schôdzi prerokovala návrh novely zákona aj s návrhom na skrátené legislatívne konanie, posunula ich do parlamentu a ten ich obratom schválil. Rukami koaličných aj opozičných poslancov. Bez výnimky, ale aj bez vecnej rozpravy.
Odvrhli účinnejšie riešenie
Štát mal dve možnosti, ako zasiahnuť. Prvá bola opísaná a dôvod jej uprednostnenia oznámil minister Uhliarik: „Jedine zákonom sa dá určiť, aké konanie je trestným činom. To znamená, my keď chceme z tohto urobiť trestný čin, alebo s manipuláciou s týmito látkami, musí to byť určené zákonom a nie nižším právnym predpisom, vyhláškou, nariadením vlády atď.“
To bola práve druhá možnosť – zmocniť zákonom ministerstvo vydávať vyhlášku so zoznamom zakázaných látok. Zásah by v takom prípade bol nielen rýchlejší a účinnejší, hoci žiadny obchodník by za predaj takýchto suvenírov naozaj nemohol ísť do väzenia. Mohol by byť len „poriešený“ pokutou, zákazom činnosti atď. Podobne, ako bývajú „poriešení“ vodiči motorových vozidiel.
