Nazdávam sa, že každý, čo len trocha školený človek pozná tragický príbeh Ondráša Machuľu z prózy Martina Kukučína Neprebudený. Pripomeňme si však napriek tomu jeho kontúry. „Ľudia s útrpnosťou hľadia naň,“ hovorí Kukučínov rozprávač o Ondrášovi, „a s istou šetrnosťou chovajú sa k nemu ako k malému, slabému dieťaťu. Len on sa nedrží za mrzáka, spokojný je sám so sebou, nikdy nezareptal proti svojmu osudu a biede. Ba zdá sa, že sám seba drží za pekného...“
Základný konflikt tejto Kukučínovej novely spočíva v tom, že dedinská krásavica Zuzka Bežanovie, ktorá má rovnocenného partnera a je už takmer pred svadbou, vyvolá v retardovanom Ondrášovi Machuľovi dojem, ba istotu, že si ho chce vziať za muža. Od tej chvíle sa Ondráš začne pripravovať na sobáš.
Táto extrémne vyhrotená zápletka skrýva v sebe istú modelovosť a ponad konkrétne epické dianie ju možno v druhom pláne vnímať ako „správu“ o tom, k akým deformáciám môže dôjsť, keď človek, ba i spoločnosť a systém nevedia správne odhadnúť a identifikovať svoje možnosti a postavenie vo svete.
