Len minulý týždeň sa mi sťažoval vysokoškolský pedagóg, že takmer všetky seminárne či iné práce, ktoré mu študenti nosia, pochádzajú z webovej stránky referaty.sk a mnohí študenti si ich pri kopírovaní ani nečítajú a pokojne odovzdajú napríklad paródiu na zadanú tému.
Internet vyrobil aj neuveriteľné množstvo polyhistorov a expertov na všetko. Ľudkovia, ktorí sa za komunistov báli mať názor čo len na počasie za oknom, sa oslobodili a vyspeli a majú názor, najčastejšie výlučný a odborný, na úplne čokoľvek.
A keby len to, majú aj nutkavú potrebu zverejniť ho. Nie je to tým, že by medzitým vyštudovali niekoľko univerzít, alebo získali úžasné skúsenosti v daných odboroch. Jediné čo získali je klávesnica, Google a sebavedomie (často anonymné).
Samozvaných spisovateľov, publicistov, blogerov, vydavateľov a expertov, ktorých jedinou kvalifikáciou je pol milióna diskusných príspevkov na smeblogu, sa vyrojilo toľko, že začína byť ťažké nájsť kvalitnú informáciu o čomkoľvek.
Nepríjemné je, že sa takto zvyšuje všeobecná hlúposť. Cyberspace zahltený nezmyslami sa propaguje oveľa rýchlejšie a kvalitnejšie ako najvyspelejšia komunistická televízna propaganda.
A keďže na internete nikto nevie, či ste pes, psychopat, senilný dedko, ktorý bloguje častejšie než močí, alebo neukojený pseudoliterát a prijímatelia informácií často nemajú čas na nejaké overovanie, nezmysly sa šíria a dobré veci majú smolu.
Príklad: v záplave knižiek blogerov, nemajúcich o písaní ani potuchy, ktoré vychádzajú preto, že mali na smeblogu veľa klikov, sa úplne stratia dobré knihy od ľudí, ktorí niečo o písaní vedia a majú aj talent.
A ľudia, ktorí prichádzajú do styku s kultúrou len takto, začnú považovať za kvalitu niečo, čo je často chabý podpriemer a nezriedka úplný nezmysel. Politici, samozrejme, jasajú.
Ochrancovia životného prostredia by mali začať boj proti globálnemu oblbovaniu. Na to môže civilizácia zakapať aj skôr ako na kravské prdy a karbónové stopy vytvorené konferenciami o ochrane životného prostredia.
