Vinohradníctvo, páleničiarstvo i ovčiarstvo sú v troskách, zemiaky nepestujeme, žalostný stav zvyšku pamiatok i lesov, drahota za energie, za bezcenné služby, živnostníci sú otravný hmyz, kultúrne časopisy a polemiky neexistujú. Zovšadiaľ samý klam, zlodejstvo, netrestateľná korupcia.
Niet sily, ani teoretickej, ktorú by cesta k opaku menovaného vôbec zaujímala.
Raz jeden, raz druhý niktoš sa predvádza. Raz na magistráte, raz na prokuratúre, či panensky po parlamente. A úžerníci vypasení ako šarišské lúky sa dobre zabávajú.
Táto zmes byzantinizmu, hĺbkového školenia z praxe boľševickej štátostrany a regulovanie plynovým pedálom nacionalizmu a xenofóbie, to je ten tok elektrónov, ktorý prúdi v spojniciach partají. Je to odporné, ako predstieranie duševného malomocenstva.
Míňať hlava-nehlava, čo to dá, spôsobom, ako keď sa panský kočiš stane predsedom okresného národného výboru, a podpisuje sa tromi krížikmi.
Napríklad múzeum Andyho Warhola v Medzilaborciach, jedno z dvoch na svete, čo môžu niesť jeho meno. Živorí ako bezdomovec či osada. Tento vred je iba trpený na dobrom vkuse reálneho postsocialistického kompetentného funkcionára – osvetára.
