Vo Francúzsku nedávno vzbudila pozornosť kniha Des gens tres bien dovtedy nekontroverzného autora Alexandre Jardina. Píše v nej o tom, ako si uvedomil, že jeho starý otec bol popredným štátnym funkcionárom francúzskej štátnej moci, ktorá spolupracovala v období republiky Vichy s nacistickým Nemeckom.
Tento autor dovtedy ľahkého žánru sa stal zo dňa na deň terčom ľavicových aj pravicových médií či nadstraníckej publicistiky a literárnej verejnosti. Prelomil tabu, o ktorom francúzska spoločnosť nechce hovoriť, počúvať ani čítať.
Iný príbeh
Nemecké médiá a televízia ARTE priniesli opakovane v posledných mesiacoch iný príbeh. Alebo skôr príbeh o príbehu. Rodina, ktorá stála za oživením známeho bavorského modrobieleho loga, má „pestrú“ minulosť. Za značkou VARTA stojí príbeh ľudí, ktorí pracovali pre Quandtovcov ešte počas druhej svetovej vojny. Vtedy AFA vyrábala akumulátory do vojenskej techniky. Fabriku VARTA nedávno rodina predala a svoju biznis pozornosť sústredila na automobilku BMW.
Vnuk vtedajšieho majiteľa fabriky AFA má vo svojej vstupnej hale ako dekoráciu ozajstný čierny športový kabriolet a pri otázkach reportéra ARTE sa usmieva. On s tým, čo robil jeho starý otec, nemá nič spoločné. Jeho hobby je automobilizmus a pravidelne sa zúčastňuje pretekov Paríž-Dakar. V každej rodine sú podľa neho nejaké tie tiene. Svojho starého otca nesúdi.
Súvislosti, ktoré viedli k tomu, že ako prominent Tretej ríše mal možnosť postaviť v bezprostrednej blízkosti svojich fabrík koncentračné tábory, aby jeho fabriky mohli produkovať a zarábať aj vtedy, keď iní živorili, nevidí. V prevádzkach zomrelo mesačne asi 80 ľudí, ktorí pri zaobchádzaní s toxickými látkami a pri režime koncentračného tábora veľa komfortu nezažili. BMW, do ktorého Quandtovci kapitálovo po vojne vstúpili, je úspešnou značkou dodnes.
Úspech starého otca Günthera Quandta bol postavený na tom, že po tom, ako sa jeho fabriky ocitli v britskej okupačnej zóne, bleskovo pochopil novú situáciu. Podarilo sa mu presvedčiť svojou produkciou Britov.
