Jedna z charakteristík spisovateľky Veroniky Šikulovej, prihovárajúcej sa za zachovanie budmerického kaštieľa v prospech slovenskej spisovateľskej obce, znie: „Najviac sa mi páči, že tam akoby zastal čas.“
Veď práve! Čas v kaštieli nie „akoby“, ale naozaj stojí. Tak ako v nevyvetrateľnom bratislavskom Klube slovenských spisovateľov, kde okrem stále lacného jedla a pitia môže našinec dostať už len päsťou do brady od potrundženého nacionalistu kríženého s boľševikom. Čas v kaštieli stojí ako v mnohých iných inštitúciách, ktorých správcovia sa ešte bránia závanu nových čias.
V pohodlí veží zo slonoviny
Všimol som si, že vo vzrušených reakciách na ďalší osud „domova spisovateľov“ ani raz nezaznel hlas, ktorý by sa čo i len slovkom dotkol spoločenskej váhy slovenskej literatúry, prestíže či angažmánu samotných literátov.
Keď v roku 1999 Haiderovi Slobodní (FPÖ) získali vo voľbách 27 percent hlasov a haiderovci sa po nich stali súčasťou vlády, do ulíc vo Viedni vyšli tisíce demonštrantov. Gerhard Ruiss, spisovateľ a člen predsedníctva IG Autorinnen/Autoren (spisovateľské odbory), mi povedal, že oni – rakúski spisovatelia, boli, samozrejme, pri tom. Na mítingoch oslovili tisíce ľudí, nie však politickými vyhláseniami, ale prednášaním veršov a aforizmov!
O tom, že atakujú rozhodnutia v oblasti kultúrnej a dotačnej politiky, že komentujú a glosujú politické a spoločenské dianie vo svojej krajine nielen vtedy, keď ide o ich vlastnú ekonomickú postať – sa podistým netreba zmieňovať. Rovnako ani o fakte, že ich aktivity vonkoncom nezávisia od toho, či je rakúska vláda práve červená, modrá, čierna, zelená, alebo hrá nebodaj dohneda.
Rakúsky spisovateľ nepotrebuje romantický kaštieľ, aby mohol nerušene pracovať či stretávať sa s kolegami, ako sa toho dovoláva v úvode citovaná spisovateľka. Stačí mu vedomie, že napríklad BMUKK Wien, Spolkové ministerstvo pre školstvo, umenie a kultúru vo Viedni, bez akýchkoľvek „dedlajnov“ po celý rok vyhodnocuje žiadosti o granty a že včas poskytuje finančnú pomoc, že každá z deviatich spolkových krajín v Rakúsku má svoj Literaturhaus (!), že tieto inštitúcie vedú dynamickí ľudia, do detailov pripravujúci literárne i v širšom zmysle umelecké, často medzinárodné podujatia atď.
