Poslanec SDKÚ Peter Kresánek vedeniu strany predstavil rozprávku o „skutočnom“ zmysle svojho listu adresovanom premiérovi. Pasáž „Gabo berie vec alternatívne podľa faktu, že pozadie je pre stranu rovnaké“ interpretuje ako úvahu o tom, že či by tender vyhral Alstom, alebo Stadler, mohlo by to poškodiť SDKÚ. Oveľa pravdepodobnejšia je však verzia, ktorá pri prečítaní listu zíde na um každému: Kresánek chcel premiéra presvedčiť, že finančný efekt by mohol byť rovnaký, avšak výhra jednej z firiem je vzhľadom na rozloženie lobistických síl nevhodná a môže mať pre SDKÚ nepriaznivé dôsledky. Faktom ostáva, že pisateľ listu nepoužil formulácie, ktoré by sa pri súčasnom stave poznania kauzy dali z trestnoprávneho hľadiska hodnotiť ako korupčné konanie. Politické dôsledky pre SDKÚ sú však zničujúce.
Nešťastne do kauzy vstúpil aj predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Jozef Stahl, ktorý považoval za potrebné verejnosti oznámiť, že ho „ktosi“ cez mobilný telefón vydieral, aby zmenil negatívne stanovisko svojho úradu. Ak sa aj dáke vydieranie odohralo, ide o banálnu epizódu, pretože k nátlaku cez mobil sa odhodlá iba neškodný amatér a zúfalec. Okolnosť, že pán Stahl oznámil túto príhodu verejnosti, vyvoláva dojem, že aj on hrá v hre o dodávku ľahkých motorových jednotiek svoju úlohu. Nevraviac o tom, že NKÚ začal konať na základe anonymného udania a vo svojom stanovisku k tendru sa zaoberá technickými parametrami, akými sú celoživotné náklady na prevádzku ľahkých vlakov, čo prinajmenšom vyvoláva otázky, či úrad neprekročil svoje právomoci.
