Starý pán hodnotil po roku 1945 až do smrti každého: „Dívam sa na človeka a rozmýšľam, keby bolo zle, či by ma schoval.“ Svojím, skúsenosťami oprávneným postojom deprimoval väčšinu, najmä mladých ľudí naokolo. Britský štátnik raz v debate pri kozube v klube poznamenal, že priateľ je ten, ktorý o nás všetko vie a napriek tomu nás má rád. Púštne národy dávno vedeli, že priateľom sa nám môže stať ten, s ktorým sme štyridsať dní denne spoločne jedávali.
Človek nevie, kedy bude potrebovať úkryt. Neviem, kto z entít a primátov, čo sa mi hlásia na Facebooku za priateľov, by ma schoval, ak by bolo zle. Entity sú niečo existujúce, aj keď len ako abstrakcia. Jednej entity som sa opýtala, či sa poznáme, či sme sa stretli, aby som si overila, či by ma schovala, mala som vtedy smutnú schovávačkovú náladu. Entita sa navždy odmlčala.
Keď sa človek chce na Facebooku dopátrať, čo je neznáma entita zač, dozvie sa samé pekné veci, vysnené, priam neskutočné v prípade, že je entita otvorená. Iné entity sú otvorené len priateľom, zrejme tým, s ktorými štyridsaťkrát obedovali a o ktorých všetko vedia.
Najvyšší rad cicavcov, opice, poloopice a človek, teda primáty, priateľsky v najčudesnejších hodinách dňa vydávajú popisy vlastných dojmov a pocitov, rôzne graficky znázornené výkriky, vzdychy, niekedy nejasné zábery stratosféry. Najvyvinutejší primáti vysielajú vyhlásenia a dojmy, občas tvrdenia, ktoré vydávajú za fakty. Nekriticky preposielajú informácie a opakujú cudzie myšlienky. Vytvárajú sladké ovzdušie skupinovej tolerancie a príslušnosti k skupine. Entity a primáti veria, že tvoria sami seba. Nepoučený názor stavajú na úroveň odbornej znalosti. Uznanie chcú získať skôr ako skúsenosti. Dojmy vykladajú ako fakty. Názor vydávajú za poznanie. Poznanie zľahčujú.
