A je to tu! Končia sa neoverené dohady a šuškačky, zanikajú pokútne šírené mýty a legendy a na scénu nastupuje tvrdá pravda. Ako som sa nedávno dočítal (Lidové noviny z 26. februára), v prestížnom lekárskom časopise Journal of the American Medical Association vyšla štúdia vedeckého tímu z US National Institute of Drug Abuse, ktorá – a teraz pre istotu zacitujem doslova – „mimo akejkoľvek pochybnosti dokazuje, že elektromagnetické pole vznikajúce činnosťou mobilného telefónu má významný efekt na aktivitu mozgu mobilujúcej osoby“.
Pri našej vládnej koalícii sme si už na to zvykli, ale človeka nevdojak v prvej chvíli zamrzí, že ani vo vede nevie pravá ruka, čo robí ľavá – alebo možno aj vie a kašle na to. Jeden vedný odbor usilovne pracuje na zdokonaľovaní prístroja, a druhý hneď s rovnakým zápalom a exaktnosťou hľadá dôkazy o jeho škodlivosti.
Ak mám byť úprimný, ten druhý prípad považujem za zbytočné mrhanie prostriedkami. Sám som celkom zadarmo a empiricky, vlastným pozorovaním dospel k podobným, ba ešte hrozivejším záverom. Som totiž presvedčený, že významný účinok na aktivitu mozgu má už samotná prítomnosť mobilu vo vrecku, v aktovke či kabelke vlastníka.
Dotyčný pod jeho vplyvom stráca kontakt s reálnym svetom, hnaný neodolateľným nutkaním vyťahuje svoje druhé, alebo možno aj prvé „ja“ a venuje tejto neživej veci všetku pozornosť. Elektromagnetické pole na to nie je vôbec potrebné.
