Česi buchli do stola a rozhodli: bude penzijná reforma. Namiesto penzijnej reformy je však zatiaľ len poprask. České dôchodkové sporenie sa napriek očakávaniam neinšpirovalo vo všetkom príkladom zo Slovenska.
Ponechajme bokom, že česká penzijná reforma prichádza ako posledná v regióne. Maďari boli prví. Pravda, veľmi sa im to nepodarilo, ale prvenstvo im už nikto nevezme. Slováci zasa - pokiaľ ide o penzijnú reformu - vynikajú nad okolitými krajinami odhodlaním. Poľská penzijná reforma vyniká nad ostatnými tým, že v nej ide o najväčší balík peňazí. A Česi vynikajú tým, že dokázali vyprodukovať najväčší chaos.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Trochu to pripomína hru na tichú poštu: na začiatku má niektorý z politikov nápad. Ihneď sa s ním zverí novinárovi. Potom je nápad niekoľkokrát nesprávne prepísaný. A nakoniec sa na verejnosť dostane nezmysel. Takže tu dnes máme hromadu vzájomne ťažko skombinovateľných čiastkových návrhov, ktoré tvoria veľmi nesúrodý zlepenec. Ale niečo predsa len nad všetkým ostatným vyčnieva. Penzijné fondy budú v Česku nepovinné.
A pritom na začiatku vyzeralo všetko tak jednoducho: bezo zvyšku sa odkopíruje slovenská reforma a bude hotovo. Komisia, ktorú zostavila vláda, aby pripravila návrh (tzv. Bezděkova komisia), skutočne prišla hneď s niekoľkými návrhmi. Zdalo sa, že vláda si len vyberie jeden z nich a odklepne ho.
Existuje aj niečo medzi
Potom sa začala zdvíhať medzi obyvateľstvom vlna odporu. Na verejnosť sa totiž začali dostávať detaily návrhov. Nič, čo by bolo Slovákom neznáme, návrhy skutočne prakticky kopírovali slovenský model. Ale česká verejnosť s nimi nebola práve uzrozumená. Najväčší odpor vzbudzovala povinná účasť v druhom pilieri. Vláda sa zarazila, zamyslela, a máme tu výsledok: druhý pilier povinný nebude. Česi sa môžu slobodne rozhodnúť, či časť peňazí z priebežného systému odvedú do súkromných penzijných fondov.
Také usporiadanie stredná Európa dosiaľ nepoznala. Ale trebárs také Nemecko alebo Británia áno. A funguje to. Fungovať to môže jednoducho preto, že oboje, priebežný systém a povinný fondový, sú len a len extrémy. A my, Stredoeurópania, sme akosi pozabudli, že môže existovať niečo medzi.
Slovenské riešenie sa českou verejnosťou skôr chápe pozitívne, ale nie bezo zvyšku. Argumentov, prečo ísť inou cestou, sa používalo viac. Pár ich bolo krikľavejších než tie ostatné: Pri pohľade na finančné trhy v posledných rokoch vidíme jeden podvod za druhým.