Aj tak neverím, že to väčšine ľudí vyhovuje. Tie hádky o všetko možné aj nemožné, tie ostré argumenty, ktorými sa ohadzujú rozhnevané, proti sebe stojace strany a tábory, ktoré sú buď za niečo, alebo proti niečomu.
Nadhodí sa téma, pravdaže, nie sama, niekto ju vytiahne ako z klobúka. Ten niekto je najskôr politik, ktorý naozaj môže zo svojej pozície urobiť niečo zásadné. Napríklad spojiť verejnoprávnu televíziu a rozhlas, alebo to aspoň navrhnúť, prípadne predať kaštieľ pri Budmericiach alebo odštartovať zmeny vo financovaní cirkví. Ak má dosť guráže, prečo nie. A už to ide.
Niektorí začnú protestovať, iní, naopak, kričať, že to treba urobiť čo najrýchlejšie. V médiách sa objavia dva zásadne protikladné názory. Nejaký čas planú vášne, no potom sa ľudia unavia. Medzitým tí, čo majú mandát a moc veci riešiť, ich buď riešia, alebo dôkladne zametú pod koberec a nechajú vyhniť.
