Moje prostredie stratilo svoju samostatnosť, vznáša sa nad ním paralelná skutočnosť, nadvláda výpočtovej techniky.
V mojom najranejšom detstve v Záhrebe ma priťahovali veže mestskej katedrály, boli identické a boli dve. To bol, myslím, prvý akt počítania v mojom živote, činnosť pôvodná, zakotvená v každej duši. Pretože človek bytostne zratúva všetko, vymeriava veci naokolo, je totiž merač a to kozmický. Možno to zavinil sám, tým, ako nebol schopný nechať plynúť kozmické dianie bez výpočtov, ľudská bytosť sa ukázala ako ich účtovník a ich inkasant.
Takto, tým, ako zratúval prsty na ruke, dĺžku svojho dvora, stromy, ktoré zoťal, morské trasy, niekedy hviezdy, dospel až k mechanizácii tohto matematického úkonu, k jeho globálnemu zovšeobecneniu v počítači.
