Do 5. marca, dňa Stalinovej smrti, ostávalo koncom roka 1952 už iba niekoľko mesiacov. Umierajúci kôň kope, nuž sa vtedy zapotili aj československí kati. Vladimír Clementis bol popravený za velezradu a vyzvedačstvo 11. októbra 1952 a ďalší, ktorých si „otec svetového proletariátu“ bral so sebou do hrobu, mali odvisnúť v decembri. Medzi nimi aj ekonóm Ludvík Frejka. A tak v novembri 1952 vyvrcholila aj najobludnejšia mediálna kampaň v dejinách našej žurnalistiky a jej najdesivejší produkt nájdeme v Pravde z 26. novembra 1952:
Žiadam pre svojho otca najťažší trest – trest smrti
(PA) – Syn obžalovaného Ludvíka Frejku zaslal Štátnemu súdu list, v ktorom píše:
„Žiadam pre svojho otca najťažší trest - trest smrti. Vidím až teraz, že tento tvor, ktorého nemožno nazvať človekom, lebo v sebe nemal ani kúska citu a ľudskej dôstojnosti, bol mojím najväčším a najurputnejším nepriateľom.
Sľubujem, že nech už budem pracovať kdekoľvek, budem vždy pracovať ako oddaný komunista, a viem, že moja nenávisť ku všetkým našim nepriateľom, najmä potom k tým, ktorí priamo chceli zničiť náš čoraz bohatší a radostnejší život, a najmä nenávisť k môjmu otcovi ma bude vždy posilňovať v mojom boji za komunistickú budúcnosť nášho ľudu.
Žiadam, aby tento list bol predložený môjmu otcovi, a prípadne tiež, aby som mu to mohol sám povedať.
