Študenti chodia kopírovať starých majstrov do múzeí, no sotva tieto práce vystavujú. V Carrare vám vysekajú kópiu akú chcete, aj Gejzu Šlapku, ak si to zaplatíte, ťažko však materiálom stúpne hodnota sochy.
Na pamäť vyrovnania sa Rakúšanov s Maďarmi? To môžeme dostavať aj miléniový stĺp na hrade Devín či na Zobore. Keďže múzeum voskových figurín nemáme, mohla by kráľovná stáť vedľa repliky tereziánskeho krídla na Bratislavskom hrade.
Pozrime sa na M. R. Štefánika, čo ho ako svätého spoza dediny postavili doprostred modernej architektúry. Prináleží mu park na nábreží nesúci jeho meno s hvezdárňou pre mládež, ako bola v PKO. Tam, kde vybudovali monštrum podobné skladom CO, oproti Memoriálu Chatama Sofera.
Tak teda maďarskí husári, čo zbožne hľadia na feudálnu panovníčku, by šabličkami vyprášili štúrovcov z námestia. Aké výsledky by však priniesla sochársko-architektonická súťaž na riešenie Štúrovho námestia, bývalého korunovačného? Ak je tu vôbec niekto schopný sformulovať zadanie pre takýto priestor.
Tento druh sentimentu, ktorému ako každému gýču unikajú súvislosti, je jedinou hybnou silou pri šachových presunoch a vznikoch verejných sôch.
