Pred týždňom som sa vrátila z Milána. Mám Taliansko rada: Taliani sú milí a vďaka temperamentnému správaniu si vybijú včas väčšinu prípadnej agresivity, takže jej už neostane dosť na to, aby ju obrátili proti sebe navzájom.
Taliansky temperament sa prejavuje aj na cestách. Tam neplatia takmer žiadne pravidlá. Niežeby cesty neboli zošnurované jedným obmedzením rýchlosti za druhým. Ale nikto ich nedodržiava. Na cestách sa vyvinul akýsi „prirodzený poriadok“. Každý jazdí veľmi rýchlo, ignoruje značky a riadi sa len vlastným rozumom. Prekvapivo to aj funguje.
Po týždni na talianskych cestách začnete rozmýšľať s väčším nadhľadom. Vravíte si: keby Taliani, ktorí majú verejné financie na pokraji katastrofy, začali úplne dôsledne vyberať pokuty, do mesiaca by mali štátny rozpočet vyrovnaný.
Dá sa na to pozrieť aj z opačnej strany. Keby odstránili 90 percent značiek obmedzujúcich rýchlosť, zvyšných desať percent by už možno niekto dodržiaval. Dopravná polícia by dosiahla jazdu, akú si priala vidieť na začiatku.
