posilnená prítomnosť policajtov.
Reakcia štátnej moci bola vskutku blesková. Napokon presne taký postup sa od vlády, ktorá úplne ovláda médiá a tým i verejnú mienku, dal očakávať. Represívny aparát má navyše pod kontrolou najmocnejšiu zbraň súčasnosti, internet. Napriek tomu, že ho dnes v Číne používa vyše 450 miliónov ľudí. Akákoľvek zmienka, diskusia alebo len náznak boli okamžite zablokované, vymazané, zneprístupnené.
Totalitná moc sa bráni, ako vie. V Číne má štátny aparát v porovnaní s arabskými krajinami veľký náskok v schopnosti využívať najnovšie technológie vo svoj prospech. Výzva k protestom podľa vzoru tuniskej „jazmínovej revolúcie“ preto nemohla byť vypočutá, lebo sa k väčšine Číňanov vôbec nedostala.
A tých pár desiatok ľudí, ktorí sa napriek tomu o druhej hodine popoludní zišli v Pekingu či v Šanghaji, polícia rýchlo rozprášila. Stovku najznámejších aktivistov a disidentov ešte predtým strčila pod zámok, skutočný i virtuálny. Úrady pre istotu vydali zákaz, aby študenti neopúšťali areály vysokých škôl.
Čína nie je Egypt
Šanca na zmenu režimu v Číne je minimálna i z ďalšieho dôvodu. Vďaka otvoreniu sa svetu pred tridsiatimi rokmi sa výrazne zmenila ekonomická situácia v najľudnatejšej krajine sveta, hospodársky rozvoj je skutočne veľký a ľudia dnes majú v peňaženkách aspoň nejaké peniaze. Navyše komunistická vláda dala pred dvadsiatimi rokmi jasne najavo, ako s každým, kto sa bude usilovať o jej zvrhnutie, zatočí.
Pod pásmi tankov vtedy skončili tisícky prevažne mladých životov a odvtedy sa väčšina Číňanov o politiku nezaujíma. Nie nadarmo tak priaznivci väzneného nositeľa Nobelovej ceny mieru Lioa Siao-poa hovoria, že jeho najväčším nepriateľom je nezáujem spoluobčanov.
Čínske vedenie sa po masakre na Tien-an-men poučilo. Predstaviteľom inteligencie, ktorí v roku 1989 spolu so študentmi viedli prodemokratické demonštrácie, zvýšilo platy, majú rôzne benefity. Nikto nechce riskovať stratu zamestnania. Ekonomika víťazí nad všetkým.
