V prechodových obdobiach musí byť človek trpezlivý. „A smrť stále/vchádza a vychádza/vchádza a vychádza/ vchádza a vychádza/ vchádza a vychádza/ z taverny.“ Jar neprichádza, ale ľad pod nohami tenkne (v nenápadnom súlade s predzvesťou kvitnutia mŕtvoly v rohu záhrady). Je bezpečnejšie rozložiť váhu – istejšie ľahnúť si, ako stáť. A keď človek na to pristane – vystretý, nohy a ruky rozpažené – na čoraz priesvitnejšej ľadovej chraste pokrývajúcej ktorési jazero – sleduje ryby. A sú to práve ryby – v čase medzičasu, kto ma zabáva, trávi so mnou čas, robí mi verne spoločnosť, napĺňa môj deň. Kapry, pstruhy, jalce, šťuky nonsensu. Komici, šašovia, klauni a ich knihy. Také potrebné v čase mokvajúcich ľadových plôch, popola a pôstu. Napríklad taký pestrofarebný kŕdeľ rybiek Charms, Šardam, Garmonius, Čarms, Dandan. Vrecko mi nadúvajú útržky z jeho denníka. „Nos nohavice potichu,“ odporúča.
Vždy ma poteší porovnanie, ako sa ktosi blížny snažil o zavedenie disciplíny vo svojom živote. Aspoň zápisom! Charms si 8. 5. 1935 urobil plán, ako budú vyzerať jeho dni, ich rozvrh v čase dobrého a v čase zlého počasia. Aby nestrácal čas. „Pekné počasie: 9. 00 vstať, 10.30 - 17 pláž, 18 -19 obed, 19 - 21 písať. Pláž si ešte rozhodil takto: 10.30 - 12.00 čítať si, 12 - 12.30 pozorovať, 12.30 - 14 tvoriť, 14 - 15 pozorovať, 15 - 16 čítať si, 16 - 17 tvoriť.“
