Bolo tam more maskovaných Japoncov, a rovnako vo vlaku. Bol to pre mňa po rokoch veľmi zvláštny pohľad. V Japonsku sa vraj predáva najviac rúšok na svete. Videl som na ne dokonca pouličný automat.
Ústa sú mimoriadne dôležitá časť ľudskej tváre. Keď sú zahalené rúškom, tvár odrazu stráca výraz, emóciu, vytráca sa ľudská vľúdnosť a takáto tvár bez výrazu rozsieva akosi prirodzene rezervovanú, nepriateľskú atmosféru. Akoby si človek tých ostatných držal od tela.
A to je pravdepodobne cieľ. Niektorí „maskovaní“ ľudia sedia vo vlaku pohrúžení do čítania mangy, iní posielajú esemesky alebo hrajú na mobile hru, ženy s mejkapom iba okolo očí, inak všetko zakrýva rúško. Ako by asi zareagovali, keby som sa im znenazdajky prihovoril a narušil ich kruhy? Predpokladám, že by na mňa škaredo pozreli, že čo otravujem, alebo naopak, ani by sa na mňa nepozreli a presadli by si odo mňa ďalej.
Čítal som v denníku Asahi šinbun stĺpček o maskovaných Japoncoch. Hovoria tam o nich toto: „Za týmto zvláštnym správaním je nechuť byť na očiach a introvertná povaha“.
Pôvodne nosili v Japonsku ľudia rúško vtedy, keď nechceli nakaziť kvapôčkovou infekciou pri chrípke svoje okolie. Chránili sa chorí. Rovnako sa nosí ako prevencia pred „Kafunsho", teda pred peľovou alergiou. Štatistika hovorí, že asi 25 percent Japoncov trpí touto alergiou.
