Keď na Slovensku zaznie slovné spojenie ťahúň ekonomiky, počuť ho takmer výlučne v súvislosti s automobilovým priemyslom. Občas sa tohto prívlastku dočká elektrotechnický priemysel a sporadicky ho novinári a politici nespájajú s konkrétnym sektorom, ale s tými najväčšími fabrikami, ako sú Volkswagen, Kia, U. S. Steel či Samsung.
Ak vezmeme do úvahy objem exportu a množstvo zamestnaných ľudí, málokto by s týmito prívlastkami nesúhlasil. Problém je, že zďaleka nejde o to jediné, čo prináša štátu osoh. A že označovanie automobilového a elektrotechnického sektora, prípadne veľkých výrobných podnikov za ťahúňov hospodárstva, sa stalo floskulou používanou bez toho, aby sa nad ňou tí, čo spojenie vyslovujú, zamysleli.
Čo napĺňa pokladnicu
Export zlepšuje obchodnú bilanciu a každý zamestnanec je pre ekonomiku niekoľkonásobne prínosnejší ako poberateľ podpory či sociálnych dávok. No žiadny štát nežije z exportu a od žiadneho robotníckeho miesta, akých je u nás v automobilovom priemysle väčšina, nikto nemôže čakať mimoriadne výnosy z daní ani príspevky na sociálne a zdravotné poistenie. Takisto, ako sa nedá čakať napĺňanie štátnej pokladnice od firiem, ktoré majú daňové prázdniny.
Na Slovensku existuje minimálne jeden sektor, ktorého zamestnanci odvádzajú kumulatívne viac odvodov a zhruba rovnaké dane z príjmov ako pracovníci automobiliek – hoci je ich o polovicu menej. A firmy z tohto odvetvia zaplatili za rok 2009 na daniach viac ako všetky podniky z celého slovenského výrobného priemyslu (nielen automobilového) dohromady. Ide o sektor info-komunikačných technológií (IKT).
Analýzu výšky odvodov a daní urobil v rámci štúdie pre IT Asociáciu Slovenska Inštitút ekonomických a spoločenských analýz INESS Consult. A prišiel aj s inými zaujímavými zisteniami. Automobilkám a ich dodávateľom prispel štát v rokoch 2002 až 2010 sumou 661,8 milióna eur, čo sú zhruba tri pätiny celkovej štátnej investičnej pomoci. Na porovnanie, IKT dostal v rovnakom období 29,5 milióna eur, čiže 2,6 percenta z celkového poskytnutého objemu.
