Určite nejde o panickú reakciu, lebo sotva existuje krajina, v ktorej by sa viedla otvorenejšia diskusia o jadrovej energetike ako v Nemecku. A nie od piatka, ale tridsať rokov. Iste, debata prebieha raz miernejšie, raz búrlivejšie a nabrala na grádoch po tom, ako minulý rok vláda kresťanských demokratov a liberálov predĺžila „životnosť“ atómových elektrární. Rozhodnutie, s ktorým sa verejnosť nezmierila, a za ktoré tieto strany netrestá len v krajinských voľbách.
Protestné pochody, demonštrácie sú v Nemecku na dennom poriadku a i sobotná ľudská reťaz pri Stuttgarte nebola zorganizovaná deň predtým, ale týždne dopredu. To, že sa udalosťami v Japonsku stala ešte aktuálnejšou, je o inom.
Bájka o lacnej energii
Nemecká vláda je v úzkych, a jej zástupcovia po kvapkách priznávajú, že atómová energia vskutku nie je energiou budúcnosti. Neponúka takú bezpečnosť, akú sľúbila. Merkelová v pondelok postavila na tri mesiace mimo platnosti minuloročný zákon, chce ešte raz nechať skontrolovať kvalitu elektrární. Debatuje sa minimálne o troch, ktoré by sa mohli v najbližších mesiacoch odstaviť.
O nedostatkoch sa diskutuje a vedci uznávajú, že mnohé nemecké reaktory nie sú pripravené na výpadok prúdu. Chladiace systémy by v niektorých prípadoch zlyhali rýchlejšie ako tie japonské. Zemetrasenia takého rozsahu ako zažilo Japonsko v Nemecku nehrozia, menšie sú na juhozápade krajiny mysliteľné. Rovnako ako záplavy, víchrice, letecké útoky, únava materiálu. Paleta možností, ktoré by nemecké atómky zložili na kolená, sa zdá byť pestrá.
