V poslednom čase sme si užili dišputy na tému Od skúmaviek k tunelom. S argumentom, že vedci aj tak nedokážu vyčerpať 120 miliónov eur z operačného programu Výskum a vývoj, chce vláda presunúť peniaze na stavbu diaľnic. Zámer je pragmatický. Pri existujúcom nezmyselnom nastavení systému pre danú sumu neexistuje rozumná absorpčná kapacita.
Slovenská veda sa ocitla v pozícii podvyživenej chudery, ktorú dobrá teta z Bruselu pozvala na obed. S podmienkou, že musí zjesť všetko naraz, lebo zajtra už nebude. Chudera statočne prehĺta špeciality bruselskej kuchyne, prežúva exotickú stravu a belgickú čokoládu si pchá aj do vreciek. Keď dávajú, treba brať, zajtra už nemusí byť.
Európske peniaze
Ak sa pozrieme na výdavky na výskum a vývoj podľa zákona o štátnom rozpočte v rokoch 2008 – 2011, opticky vidíme trojnásobný nárast výdavkov. Ale sivá je teória, zelený je strom života. Celý ten úžasný nárast pochádza z európskych peňazí.
Tento rok by mal operačný program Výskum a vývoj poskytnúť až 332 miliónov eur z celkovej sumy 431 miliónov. Výška príspevkov z národných zdrojov za posledné tri roky v skutočnosti neustále klesala. Napríklad ešte v roku 2009 poskytol štátny rozpočet na programy Agentúry pre výskum a vývoj 40 miliónov eur, no na rok 2011 už len 20,5 milióna eur.
Demontáž národného systému podpory vedy a jeho náhrada (často iluzórnymi) európskymi peniazmi je veľkou chybou, pretože zhoršuje udržateľnosť výskumu a vývoja na Slovensku.
Národné financovanie vedy má oproti európskym zdrojom niekoľko nezanedbateľných výhod. Je menej zbyrokratizované a skorumpované, grantový systém je flexibilnejší a dá sa plánovať aj za horizont roku 2013. Ak by vláda z národných zdrojov vyčlenila na výskumné granty čo len polovicu zo spomenutých 120 miliónov eur, pokojne môže za zvyšok stavať tunely a mosty. V ideálnom prípade (tajne dúfame) by dokonca poľudštila pravidlá čerpania eurofondov.
V suteréne
Je však omylom myslieť si, že za podvýživu vedy môžu len slovenské vlády (aj keď pre to robili, čo mohli). V normálnych európskych krajinách idú dve tretiny výdavkov na výskum a vývoj z podnikovej sféry. U nás je to naopak. V intenzite podnikových výdavkov na výskum a vývoj (0,2 percenta HDP v roku 2009) zaujímalo Slovensko v Európe tretie miesto od konca (predbehli sme Poľsko a Cyprus). Iste sa nebudeme porovnávať s fínskymi podnikmi, ktoré (najmä vďaka Nokii) dávajú na výskum 2,83 percenta HDP, alebo švédskymi, ktoré na tieto účely minú 2,54 percenta HDP (pozri stíhačky Gripen a mobily Ericsson).
