Počúvam v autobuse, v strele Bratislava – Banská Štiavnica, „maminy“ zhovárať sa, že netreba svojim zlatíčkam dávať čítať knižky o hrdinstve, cti, vernosti a ušľachtilosti, o rozprávkovom víťazstve dobra nad zlom a podobné starožitné vykopávky, lebo nebudú pripravené na reálny a krutý život, ktorý ich čaká v tejto spoločnosti.
A možno majú maminy a babiny aj pravdu, lebo intuitívne pochopili to, čo väčšine našich intelektuálov ešte nezaplo. Že totiž žijeme v posthumánnom štádiu civilizácie, ktorá nielenže kultúru a etiku ignoruje, ale ju priam programovo a ideologicky nenávidí.
Je to princíp, v ktorom likvidácia Parku kultúry a oddychu, takmer zavŕšený predaj Slovenského národného divadla alebo Domova spisovateľov v Budmericiach, ničenie parkov, múzeí, zámkov, rušenie galérií hrajú iba funkciu detailov. Taký je mechanizmus záporného, ktoré sa vtláča do prázdneho priestoru, z ktorého odišla kultúra. Za zločin manipulácie detskej duše možno považovať aj predaj deduška zo zvučky pre televíznu rozprávku.
Milé mamičky a oteckovia, nedovoľte potomkom, najmä mimoriadne nadaným, čítať rozprávky, Karla Maya, nijakú poéziu ani klasické detektívky ako napríklad Sudca a kat od švajčiarskeho spisovateľa Friedricha Dürrenmatta a zaraďte ju do zoznamu zakázanej a neodporúčanej literatúry.
