Z medzinárodných meraní PISA 2009 vyplynulo, že asi pätina slovenských žiakov nezvláda čitateľskú gramotnosť a okolo 77 percent dosahuje len priemerné výsledky – pod priemerom OECD.
Nevdojak som si spomenul na moderátora, ktorý povedal, že keby sme toto, hento a tamto nezanedbali, mohli sme dnes byť „oveľa ďalej“. Ale nie všetko je stratené. Minister školstva sa poponáhľal oznámiť, že „Slovensko síce nie je najbohatšou krajinou OECD, ale nič nebráni tomu, aby sme nemali v strednodobom horizonte jeden z najlepších vzdelávacích systémov.“
Podľa neho štúdia OECD ukázala, že nejde iba o financie, „na 96 percent je to otázka systému“. Stačí osvedčené metódy uviesť do ďalších škôl, pracovať s najlepšími učiteľmi, ktorí sa so svojimi poznatkami, postupmi a skúsenosťami podelia s ostatnými formou publikácií, seminárov, prezentáciou v médiách...
Áno, dobehnúť a predbehnúť, hoci tie štáty vpredu nám stále nechcú bežať oproti. Hoci mnoho skvelých kantorov už dávno školstvo opustilo alebo opúšťa, a to pre vysoký vek či nízke platy. Alebo pre oboje.
No všetko súvisí so všetkým. Na jednej strane je čitateľská pologramotnosť školopovinnej mládeže, na druhej strane sa pred rozhlasovým či televíznym prijímačom zvyknem meniť na uzlík nervov, keď zúfalo drukujem redaktorovi, športovému moderátorovi, politikovi či zabávačovi, aby zo seba vysúkal takú štylisticky, gramaticky a logicky vystavanú vetu, že by sa dala tesať nielen do tvarohu.
