Nielen prijaté, ale niekedy práve neprijaté návrhy zákonov hovoria výraznejšie o prioritách a hodnotách slovenských politikov. V tomto týždni poslanci NR SR odmietli rokovať nielen o návrhu ústavného zákona o konflikte záujmov, ale aj o návrhu zákona o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania(tzv. antidiskriminačný zákon).
Na prípad odmietnutia ústavného zákona o konflikte zákonov sa dá uplatniť princíp zle zapnutého prvého gombíka - v prípade takéhoto prvého gombíka (neschválenie návrhu zákona pod pokryteckými dôvodmi…) môžu byť tie ďalšie aj na správnom mieste (napríklad schválenie zákona by znamenalo porušenie Rokovacieho poriadku NR SR), výsledok je jednoducho spotvorený. Poslanci nenašli v sebe dosť odhodlania na to, aby u seba na vrcholovej politickej úrovni začali toľko omieľaný zápas s korupciou, klientelizmom a nezákonným obohacovaním - a nič na tom nemení fakt, že v poslednej fáze bola ich motivácia pochopiteľná.
Fascinácia kresťanských demokratov problematikou pohlavia je dlhodobo známa - a v boji s ňou pre nich nie sú žiadne obete malé. Potrebný vládny návrh zákona o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania zmietli spolu s neľavicovými poslaneckými klubmi (pridalo sa aj pár ľavičiarov typu Migaša či Hamžíka) - dôvodom im bolo, že diskriminácia mala byť zakázaná nielen „na základe akéhokoľvek dôvodu, najmä pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, veku, viery alebo náboženstva, politického alebo iného zmýšľania“, ale preto, že medzi dôvodmi zákazu diskriminácie bola uvedená aj sexuálna orientácia. Že išlo o zákon, potrebný vo viacerých oblastiach právnych vzťahov, pracovné nevynímajúc, týkajúci sa viacerých menšín (nielen homosexuálnej), už nebolo pre fundamentalistov v parlamente dôležité.
