Slovensko je mýtická krajina, ktorej ľudia žijú v médiách
Bol som na zdravotnej dovolenke. V Štóse. Viete, kde to je? Dominika to vie, ona tam žije. Ja som sa musel poriadne pozrieť do mapy, keď som tam cestoval. Nakoniec som trafil. Išiel som na kraj mapy a v Moldave nad Bodvou som odbočil doľava. Zastal som až tam, kde je svätý pokoj a čistý vzduch. A úžasní ľudia. Myslím domácich. S cezpoľnými je trošku problém. Ako všade. Ale nie až taký veľký, ako napríklad v Bratislave. Ja som cezpoľný prakticky nepretržite od svojich pätnástich rokov, takže viem, čo je to za chamraď.
Kašľúci anjelici
Dominika chodí do prvej triedy. Má problémy s prieduškami. Kašľúci anjelik. Bystrý. Aj keď do školy viac nechodí, ako chodí, so spolužiakmi krok drží. 7 + 7 spočíta hravo. Aj keď sa to ešte neučili. Poráta si prsty jednej ruky, pridá dva z druhej, potom tie isté prsty poráta ešte raz, ibaže nezačne od jednotky, ale od osmičky. Prsty mi vždy pomôžu, usmeje sa, keď ju Peťo pochváli, že výsledok je správny. Peťo je tu takisto na liečení. Aj on je kašľúci anjelik. Trochu väčší, lebo hoci je ešte len štvrták, váži a meria toľko ako máloktorý ôsmak. Som najväčší z triedy. Aj najmúdrejší, pochváli sa. Bezpochyby právom. Napríklad bezchybne ovláda hlavné mestá. Vie, kde leží Aruba. Zaujíma sa o kozmonautiku. Zaujíma sa prakticky o všetko.
Išli sme do jaskyne. Speleoterapia. Ujo a vy ste povedali, že ste prišli z Bratislavy... Áno. A Bratislava je na Slovensku? Bratislava je hlavné mesto Slovenska, zahučal Peťo. S prevahou štvrtáka, ktorý má nadhľad a nadváhu ôsmaka. Vzápätí kuc, kuc, predsa len – kašľúci anjelik. A u vás v Bratislave sa tiež hovorí po slovensky? – pýtala sa Dominika ďalej. Peter zbystril. Pravdaže, na Slovensku sa hovorí po slovensky, odpovedal som. Dominika šla ako píla, ale to hlavné ešte len malo prísť. Aj prišlo. A my doma prečo nežijeme na Slovensku, keď hovoríme po slovensky...? Nechápal som. Dominika mi hodila lano. ... v televízore vždy hovoria, že u nás na Slovensku, a my sme v televízore ešte nikdy neboli.
Dominika je z Medzeva, Peťo z Jasova. Medzev je mestečko ako vystrihnuté z pohľadnice. Príde prvý jarný dážď, bude ešte krajší. Jasov je skvost. Barokový kláštor premonštrátov, famózna jaskyňa, hrad... A cigánska osada. Kto chce vedieť, ako vyzerajú predmestia Kábulu, alebo slumy v Nairobi, nech sa páči. Kúpele Štós majú bohatú tradíciu. Aj prítomnosť. Liečil sa tam prezident Edvard Beneš, komponista Jaroslav Ježek, básnik Laco Novomeský. Podstatnú časť svojho života tam strávil sochár Vojtech (Béla) Loffler.
Dýchacie a pohybové problémy si tu liečili a liečia tisícky ľudí, ktorých mená sú starostlivo zapísané v kúpeľných knihách. Radi sa vracajú. Bodaj by nie. Personál je skvelý, procedúry prospešné. Rastú tam jedle a buky, ktoré dvaja dospelí muži neoblapia. Čistý vzduch sa tu meria na kubíky, svätý pokoj na desaťročia.
