V súvislosti s výsledkami rokovania ministrov financií euroskupiny v Bruseli dňa 21. marca som sa v Hospodárskych novinách dočítal, že „Mikloš dobyl Brusel“ a o deň neskôr v SME boli tie isté výsledky ocenené ako kapitulácia (Ivan Štulajter: Takto vyzerá kapitulácia).
Nemyslím si, že som dobyl Brusel, ale ak takto vyzerá kapitulácia, tak sa priznám, že asi neviem, čo to kapitulácia je. Bez ohľadu na to, akými prívlastkami budeme hodnotiť výsledky rokovania a to, čo Slovensko dosiahlo, som presvedčený, že Ivan Štulajter nevie, o čom píše.
Od začiatku sme podmieňovali náš súhlas s vytvorením Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM) dvoma podmienkami: účasťou privátneho sektora a zmenou distribučného kľúča. Obe podmienky sme presadili. Prvú pomerne ľahko, pretože to chcelo aj Nemecko, druhú omnoho ťažšie – práve preto, že nikto zo starých a silných krajín to nechcel. Takže kapitulácia?
MMF pre eurozónu
Podľa Štulajtera je problém aj v tom, že 80 miliárd eur má byť na drevo a zvyšok na požiadanie. To je nepochopenie, pretože hotovosť bude v ESM doplnková. Autor tiež skladanie hotovosti dáva do spojitosti s naším odmietnutím gréckej pôžičky. Zrejme nechápe, že to nie je to isté. V prípade gréckej pôžičky by sme peniaze poslali do Grécka, v prípade ESM pošleme peniaze na kapitál tejto inštitúcie, ktorá si bude požičiavať na trhoch.
Navyše, akákoľvek pôžička zo strany ESM problémovej krajine bude podmienená súhlasom všetkých krajín eurozóny – aj Slovenska. A mimochodom, ak by sme chceli dosiahnuť reálnu úverovú kapacitu 500 miliárd eur za cenových podmienok ratingu AAA len formou záruk, tak by to znamenalo potrebu záruk vo výške 1,3 bilióna eur.
