Už dvadsať rokov tu funguje model, keď každá nová vládna garnitúra využíva vo svoj prospech pľuhavstvá, ktoré zdedila po svojej predchodkyni. Výnimkou sú len prípady, keď politikov zabrzdí Ústavný súd.
Ak prvý deň marcovej schôdze parlamentu znamenal iba pozičné vybúrenie sa poslancov, je to znamenie skôr dobré. Ak bol iba predohrou ďalších rokovacích dní, je to znamenie skôr zlé.
V prvom dni zreteľne prevážil politický záujem nad záujmom verejným. A to aj napriek tomu, že prvé čítanie o návrhu zákona je už z podstaty v parlamente vždy viac politickým ako vecným diskurzom. Na ten slúži druhé a prípadne aj tretie čítanie. Platí však, že keď je dusno v prvom čítaní, bude aj v ďalších. Obzvlášť, keď argumenty zostali pred dverami sály a dnu sa vodrali len ich napodobeniny.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Nepochybne, prokuratúra rovnako ako súdnictvo potrebuje zmeny. Poukázal na to dostatočne aj dočasný šéf prokuratúry Ladislav Tichý, keď na margo snahy zrušiť takzvané negatívne pokyny uviedol tri prípady, keď dal nadriadený prokurátor podriadenému pokyn zastaviť trestné stíhanie. V prvom prípade to bolo preto, lebo prokurátor stíhal osobu, ktorú stíhať nemal, išlo o menovca (sic!). V druhom prípade prokurátor pokračoval v konaní aj po uplynutí lehoty (sic!!) a v treťom preto, lebo skutok, pre ktorý prokurátor viedol trestné stíhanie, nebol trestným činom (sic!!!).
V čí prospech
Nejde ani o to, aké zmeny prokuratúra potrebuje, dôležitejšia je otázka, v čí prospech majú byť. Odpoveď na ňu je ľahká - v prospech verejnosti - ale zatiaľ nie aj pravdivá.
Aspoň z návrhu novely zákona o prokuratúre to nijako nevyplýva. A poznanie zo zmien v súdnictve, ktoré koalícia pretlačila v parlamente na tretí pokus, znie, že z návrhu veľmi ustupovať nemieni a nebude ani v prípade novely zákona o prokuratúre. Na škodu veci.
Isteže, opozícia v strašení preháňa. Vrátane vyjadrenia Roberta Fica o tom, že ak jeho strana bude súčasťou ďalšej vládnej koalície, nebude rešpektovať generálneho prokurátora zvoleného vo verejnej voľbe. V tom zmysle, že „návrat k právnemu stavu a nezávislosti prokuratúry musí byť jedno z prvých rozhodnutí po nasledujúcich voľbách a bude samozrejme spojený s demokratickou tajnou voľbou generálneho prokurátora“.
