Mám priateľa z detstva, a ten žije v domčeku uprostred bujnej záhrady skoro ako v Knihe džunglí. S ním popri milujúcej manželke, akože inak, pes, kocúr a kŕdeľ trilkujúcich kanárikov. Veľmi pravdepodobne aj korytnačka – bohvie, čo všetko sa ešte ukrýva vo vysokej tráve.
Hotová idyla. Až do oného osudového rána, keď domáci pán našiel na schodoch zlatú rybku. Nie tú zázračnú, len takú ozdobnú z akvária. Želania by aj tak nemohla plniť, lebo bolo po nej.
Rybička mu po celý deň nešla z hlavy. Síce nedávno čítal, že kdesi z oblakov pršali miniatúrne žabky, ale pomerne vypasená zlatá rybka? Žeby, nedajbože, zlovestné posolstvo neznámeho nepriateľa? Trápil sa až do večera.
Sotva cez noc na šupinatú záhadu trochu zabudol, na ranným slnkom ožiarených schodoch našiel ďalší exemplár. Aj nasledujúci deň. Bol už z toho mysteriózneho úkazu na najlepšej ceste do blázinca, keď jedno ráno pristihol in flagranti kocúra, ako štrbinou v plote prekĺzol zo susednej záhrady a z papuľky mu trčal ligotavý rybí chvost. Nešťastné zviera lovilo zlaté rybky u susedov z ozdobnej fontánky a vystavovalo ich na schodoch ako kedysi ukoristené myši.
