Nezasvätenec môže len hádať – údaje sa zhromažďujú do tabuliek, kliká sa z ctrl+c do ctrl+v, počítače horia a nejaké trpezlivé duše trávia celé dni zjednocovaním typov písma, citačných noriem, triedením bibliografických položiek jednotlivých pedagógov na monografie (domáce, zahraničné), štúdie (v domácich a v zahraničných časopisoch), odborné články (v domácich a zahraničných časopisoch), recenzie (v domácich a zahraničných periodikách), zmienky (v domácich a zahraničných zdrojoch), študijné pobyty (doma a v zahraničí), účasť v grantoch (domácich a zahraničných), účasť na festivaloch a workshopoch (domácich a zahraničných), ocenenia (domáce a zahraničné) atď.
Celkom pekná kôpka spisov a celkom príjemná prácička. Ešte popri tej hlavnej takáto vedľajšia, bez ktorej však tá hlavná nemá cenu.
Než sa toto všetko spustí, musí sa pedagóg o svoj „odborný profil“ predovšetkým postarať, zmanažovať si ho a najmä – pozbierať citácie vlastných prác – každý bodík je potrebný. Na Univerzitnú knižnicu sa v tomto smere veľmi spoliehať nemôžete, počítačovému programu na vyhľadávanie bibliografie je jedno, či ste Juro, alebo Jano Novák, zistíte, že ste aj Jano, aj Juro a možno ešte aj Eva, ktorá pôsobí v oblasti poľnohospodárstva, hoci vy ste, dajme tomu, filológ. Nuž, odovzdajte takéto „kompletné údaje“ Akreditačnej komisii. Učiteľ – sám si strojcom svojho šťastia!
