Je dôležité mať na pamäti, ako problém jazykov národnostných menšín vznikol. Ústava Slovenskej republiky zakotvila princíp štátneho jazyka. Vyvolal však nevyhnutnosť svojej novelizácie. A tie zas vyvolali potrebu zákona o používaní jazykov národnostných menšín.
Tieto dva paralelné procesy vyvolali nesúlad medzi oboma zákonmi a ten v súčasnosti vyvolal ďalšiu novelizáciu o používaní jazykov národnostných menšín. Krásny príklad legislatívnej lavíny.
A dôkaz toho, že treba vždy veľmi úzkostlivo zvažovať, čo naozaj musíme nevyhnutne ošetriť zákonom, respektíve až zákonom najvyšším, aby sme sa vyhli legislatívnemu zamoreniu.
Nepotrebná ochrana
Zoštátnenie jazyka, čiže jeho reglementáciu štátnou byrokraciou - ktorá tomu hovorí „ochrana“ slovenčiny - sme nepotrebovali. Ani slovenský národ, ani jeho jazyk nebol pri vzniku Slovenskej republiky a nie je ani teraz zvonku ničím ohrozený.
Nebolo ho teda treba „chrániť“, tobôž nie dať ho administratívne pod štátnu kuratelu. Aj tu platí subsidiarita v podobe: ak niečo môže fungovať, prirodzene sa rozvíjať a prosperovať bez zásahov štátu, tam kradmú ruku štátu vôbec neslobodno pustiť.
Preto ústavné zakotvenie slovenčiny ako štátneho jazyka - a všetkého, čo na to muselo nadviazať - považujem nielen za zbytočné, ale aj za škodlivé.
Politické zadanie pre tento ústavný článok znelo: v tomto štáte sme teraz pánmi my, Slováci, slovenský národ. Všetci, čo v našom štáte žijete, musíte náš jazyk akceptovať ako štátny priamo zo zákona! Zoštátnený jazyk sa stal nástrojom na presadzovanie dominancie vládnuceho národa. Občiansky princíp tu bol podriadený národnému princípu.
Keby sa tento štát riadil občianskym princípom, jeho občania všetkých národností by si boli navzájom rovní, a to aj so svojimi jazykmi. Do ošetrenia slovenčiny ako komunikačného nástroja Slovákov a cez nich – podľa zásady dobrovoľnosti - aj všetkých ostatných obyvateľov Slovenska, by štát nemal čo strkať nos. Plne by na to stačil odborne kvalifikovaný tím z jazykovedného ústavu.
Hľadanie riešenia
Žiaľ, situácia je dnes iná, čo treba brať na vedomie. Ak nemožno rátať s odbremenením ústavy a nadväznej legislatívy od princípu štátneho jazyka a s ním súvisiacich zákonov, treba hľadať riešenie vo vybíjaní klina klinom, teda v náprave škôd, ktoré spôsobuje zákon o štátnom jazyku.
Aj slovenčine a Slovákom, hoci v tomto prípade sa zameriavame hlavne na tých ostatných a na uvedenú novelu.
