Vláda preveruje možnosť podmienky minimálneho vzdelanie pre starostov a primátorov. Oznámila to premiérka Iveta Radičová s tým, že „zavedenie vzdelanostných kritérií vo volených funkciách v súčasnosti posudzujú experti na volebné právo a ústavní právnici“. Ale tak, aby spĺňal základné kritériá ústavy, ústavnosti a ochrany ľudských práv.
Škoda času aj peňazí. Ak nemá prísť k zmene ústavy a s ňou aj celého radu základných medzinárodných dokumentov, akékoľvek posudzovanie je zbytočné. Respektíve jeho výsledok vopred známy. Len sa opäť preskúma preskúmané.
Podľa premiérky je prirodzené a úplne normálne, že starosta by mal vedieť nielen čítať, ale aj rozumieť zákonom. Prečo však len starosta či primátor? Prečo by mali poslanci, členovia vlády a ďalší štátni potentáti zostať výnimkou? Obzvlášť keď už majú opečiatkované Ústavným súdom, že nekonali tak, ako konať mali? Vedia naozaj čítať a rozumejú zákonom alebo sa tak len tvária?
Napokon, viacerým zákonom sa rozumieť nedá ani pri najlepšej vôli či predstavivosti. Čo je „zásluha“ vlád, ktoré ich navrhovali, a parlamentov, ktoré ich schválili. Príčinou upadnutia do právneho bezvedomia je hlavne džungľa právnych predpisov – je naozaj normálne, aby bol napríklad generálny pardon pre neplatičov koncesionárskych poplatkov napísaný v zákone o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci? Alebo keď zákon o cenných papieroch obsahuje články týkajúce sa odpadov a Environmentálneho fondu? Alebo keď sudca rozhodne spor na základe ustanovenia zákona, ktoré neexistuje?
