Istý kultúrny „subjekt“ mi ponúkol prácu. Rýchlu. Prečítať pár strán prekladu. „Vieš, dali by sme to aj bez korektúry, ale preklad sa robil narýchlo a honorár bol len symbolický, tak to treba ešte prečítať.“ Aj ja som mala robiť rýchlo, lebo čas naďalej súri, aj peňazí je naďalej málo. „Tak vieš, urob to vo výške honorára.“
Čo to je, táto veta? Nová rodiaca sa frazéma? Jazykový signál odlišnej trhovej hodnoty práce?
Skúste si takýmto spôsobom objednať prácu u inštalatéra alebo u zubára. Alebo v servise. „Prezrite mi, prosím, brzdy, olej, rozvody a výfuk, ale iba vo výške 50 eur, dobre?“ Nik si netrúfne. Každý čaká na podmienky a potom sa rozhoduje, či si prácu dá spraviť u toho alebo onoho odborníka. Výber často ani nebýva veľký, inštalatéri, zubári aj automechanici poznajú hodnotu svojej práce a dohodnú sa na cenách.
Pýtam sa „subjektu“, ako si predstavuje prácu vo výške honorára. Mám čítať iba každé tretie slovo alebo každú tretiu vetu, alebo každý tretí odsek? Opravovať iba dĺžne, nevšímať si obsahové nezmysly alebo ako?
