Podľa mňa je prítomný okamih súčasťou kontinua, ktoré je človek schopný vnímať a je to tak dobre. Ako nemôžeme vymazať históriu, nemali by sme mazať ani svoju osobnú históriu, veď naše intuitívne správanie v rôznych situáciách s ňou mimoriadne úzko súvisí. A také sú celé dejiny ľudstva. Som vždy tu a teraz. Aj vtedy, keď myslím na minulosť alebo na budúcnosť. Ak by sme túto vlastnosť nemali, boli by sme ešte zvieratá.
Remeselník bez minulosti, bez spomienky, bez skúseností je nič. Musí nad všetkým dlho rozmýšľať a rozhodovať sa, aké riešenie použije. A v podstate aj to, že na nejaké riešenia príde, je často výsledkom skúsenosti čiže spomienky. Na základe spomienky si vytvorí predstavu, a podľa nej potom postupuje tu a teraz. Predstava, budúcnosť, projekt, bez neho by to bolo tápanie, prípadne vrstvenie chýb na seba. Princíp: vidím chybu, až keď je to hotové. Z vlastnej skúsenosti viem, že čím lepšie premyslený postup, čím lepšia predstava budúcnosti, tým rýchlejšia a lepšia práca, ako aj výsledok. Veľmi často sa mi stáva, že najlepšie technické riešenia a postupy pri zložitejších veciach mi prídu na um uprostred noci alebo ráno po zobudení. Je to pekný stav, keď je človek tak ponorený do práce, že jeho myseľ ešte aj v noci nad ňou rozmýšľa.
Je to predstava budúcnosti a jej uskutočniteľnosť záleží na tom, či som mal k dispozícii dosť skúseností s prácou s materiálom, čiže dosť kvalitných spomienok a dobrú a reálnu predstavivosť, ako sa hmota správa. Ak by som to vymazal, nič neurobím. Ide teda o to nič nerobiť? Asi hej, keďže „svätý muž koná dielo nečinnosti“, čiže snaha byť tu a teraz naozaj vedie k odklonu od sveta, od činnosti, od naháňania. Nič nerobiť je skutočne veľmi ťažké. To málokto vydrží. V našich končinách sa mu však nehovorí „svätý muž“, ale lenivec, a je spoločnosťou zaznávaný. V tomto sa mi mimoriadne páči kresťanské „ora et labora“ alebo zenový princíp meditácie pri práci. Som už tak nastavený, že treba niečo robiť, niečo užitočné a praktické pre svet, pre druhých ľudí. Človek v nečinnosti či v meditácii je však jednoznačne prospešný pre svet, lebo nevytvára žiadne zlo. Možno veľmi pozitívne ovplyvňuje svet, lebo nemyslí na žiadne neprávosti. Aj v kresťanstve sa začína hriech už v mysli. Pokiaľ jeho nečinnosť, samozrejme, nedošla tak ďaleko, že ho živí štát alebo nedobrovoľne iní ľudia. Ľudí, ktorí ohovárajú tento štát a celú spoločnosť, a pritom bez hanby cucajú štátne peniaze, mám naozaj po krk. Hoci väčšinou sa snažím druhých príliš nehodnotiť a sústrediť sa hlavne na svoju prácu a rodinu, ak by som mal voliť medzi pracovitým nevzdelaným chlapom z dediny a príživníckym alternatívnym indivíduom, tak je to viac ako jednoznačné.
