Spor medzi stranami vládnej koalície o novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín je sporom výlučne politickým, nie vecným.
Béla Bugár vedie zápas o desaťpercentnú hranicu pri používaní jazykov menšín už dlhé roky. Nebol v ňom úspešný ani počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu a nebude ani teraz. Pätnásťpercentná hranica má byť kompromisom. To, či ním naozaj je, ukáže až čas.
Na schválenie novely totiž bude potrebný súhlas najmenej 76 poslancov, a nie obyčajná väčšina. Oprávnene sa možno domnievať, že prezident Gašparovič, ktorý sa nehanbil používať maďarskú kartu ani počas vlastnej kampane, zákon vráti parlamentu na opätovné prerokovanie.
Verejný diskurz je preto vedený viac v rovine emotívnej ako vecnej. Núdza pritom nie je o zavádzanie všetkými stranami. Vrátane šéfa Mosta-Híd, ktorý vo víkendových diskusiách s obľubou citoval paragraf 7 zákona, podľa ktorého orgán verejnej správy a jeho zamestnanci sú povinní používať v úradnom styku štátny jazyk a za určitých podmienok môžu použiť aj jazyk menšiny. Zamlčal však, že novela ustanovenie mení tak, že slová „môžu použiť“ sa nahrádzajú slovom „používajú“.
To, že mu to nikto zo spolubesedníkov nepripomenul, znamená len potvrdenie toho, že ide výlučne o politikum. Napokon, odkedy zákon o používaní jazykov národnostných menšín platí, tak to bolo vždy. Stranám, ktoré sa označujú ako štátotvorné či obhajujúce národnoštátne záujmy, stačí 20percentná hranica, pretože vedia, že počet príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku klesá. A teda, že obcí, ktorých sa zákon týka, bude len menej, a nie viac.
