Celý problém s maďarským občianstvom sa celkom zbytočne preceňuje. V rámci Európskej únie ide o obskúrnosť balkánskeho typu, ktorá okrem istej nahnevanosti na slovenskej strane, prameniacej zo zlých spomienok na minulosť, nemá žiadne praktické dosahy. A malo by sa k nej preto pristupovať s nadneseným pokojom, pretože nič iné si tieto bizarné kúsky Viktora Orbána nezaslúžia.
Slovensko by si malo predovšetkým uvedomiť zásadnú zmenu svojho postavenia k Maďarsku. Zatiaľ čo ešte pred desiatimi a viac rokmi som mohol od svojich maďarských priateľov, a neboli to žiadni jobbikovci, počuť často slávnu vetu „Slovensko, to je tá najhoršia maďarská dedina“, dnes už počúvam úplne iné vety.
Predovšetkým tú, ako veľmi Maďarov prekvapilo, že sa Slovensku podarilo Maďarsko preskočiť a nechať ďaleko za sebou. Ako Čech som hrdý na to, že sa vďaka pomoci Masarykovho Československa medzi vojnami a potom i vďaka spoločnému spolužitiu síce v komunistickom, ale spoločnom štáte podarilo Slovensko pripraviť na to báječné desaťročie po roku 1998. Desaťročie, v ktorom nová, Mečiara a mečiarizmus odmietajúca generácia Slovákov, Slovensko doslova katapultovala medzi najnadanejšie krajiny Európy.
Historické haraburdy
Vy, ktorí na Slovensku dnes žijete, to možno tak necítite, ale pri pohľade z akejkoľvek časti Európy ste skutočne „zázračnou krajinou“, miestom, kde sa nielen vyrába najviac automobilov na jedného obyvateľa, ale kde sa aj platia dane, funguje demokratická politická súťaž, extrémisti živoria na okraji politického spektra, oznamovacie prostriedky sú slobodné a životná úroveň väčšiny obyvateľstva rastie.
To, že Bratislava je dnes po Prahe druhým najbohatším regiónom celej strednovýchodnej Európy, pri ktorej je Budapešť chudobnou príbuznou, nie je nejaká výnimka, ale len potvrdenie faktu, že ste úspešná, a na zdravých základoch stojaca krajina, ktorej môžu Maďari závidieť.
