Pred dvadsiatimi rokmi som bola v Rumunsku. Na hraničnom priechode stál rad autobusov. Čakali na vybavenie a produkovali množstvo odpadu. Zametači sa neponáhľali. Odpad len zamietli pod jeden z autobusov.
Potom sa rad posunul. Zametači zalomili rukami a s údivom zas všetko zamietli pod najbližší autobus.
Veľmi mi to pripomína Európsku úniu. Ako „riešenie“ jej dlhovej krízy bol predstavený Pakt pre euro.
Nemecko-francúzsky vynález medzi riadkami vraví, že Nemecko pomôže predlženým krajinám, keď prijmú nemecké podmienky. Čo sa tvári ako rozvojové, v skutočnosti hlavne zamedzuje takzvanému sociálnemu dumpingu.
Nemecku sa jednoducho nepáči, že zvyšok Európy ťaží z jeho výskumu. Že do jeho škôl smerujú cudzinci. A že využívame nemecké diaľnice zdarma, zatiaľ čo Nemci za hranicami platia za tých pár kilometrov. Že sa tým presúvajú peniaze z oblastí s vyššou produktivitou do tých s nižšou.
