Televízne vysielanie je živé z reklamy. „Sponzori“ si však uvedomili, že v čase, keď postihnutí zemetrasením a cunami nemajú čo jesť a stratili strechu nad hlavou, by nebolo vhodné ukazovať, ako si trebárs pochutnávajú celebrity v reklame na nejakých dobrotách. Vysielajú sa teda iba nekomerčné, tzv. verejné reklamy.
Ide o štyri - päť šotov. Vytvorili ich neziskové organizácie v spolupráci s mnohými firmami, ktoré majú na takýto druh verejných aktivít vyčlenený fond. Reklamy vyzývajú ľudí, aby boli súdržní a prejavili dobré morálne vlastnosti. Takéto reklamy vysielajú v Japonsku vždy vtedy, keď z akýchkoľvek dôvodov nie je možné odvysielať komerčnú reklamu. Vybral som na ilustráciu posolstvo jednej z nich:
„Čo mám teraz robiť? Zhasni za sebou svetlo v miestnosti, keď ho už nepotrebuješ. Nedaj sa zmiasť demagógiou. Nenakupuj zbytočne. Bude to veľká sila, keď to urobíme všetci spolu."
Elektrická energia pre oblasť Tokia vrátane susedných prefektúr v obrovskej miere závisí od zemetrasením poškodenej jadrovej elektrárne Fukušima na tichooceánskom pobreží. Teraz, keď elektráreň nepracuje, trpí tokijská oblasť nedostatkom elektriny.
Keby sme ju v týchto dňoch naďalej používali ako obyčajne, nastane totálny výpadok a nebudeme môcť pomáhať zničeným oblastiam. Už teraz je mesto v noci oveľa tmavšie ako obyčajne. Vypočul som si nechtiac kúsok z rozhovoru dvoch žien: „Ale veď menej svetla na ulici, to nie je nijaký problém. Takto to tu predsa kedysi dávno bývalo, a boli sme spokojní."
Instantné slíže, chlieb, ryža, baterky, toaletný papier, mlieko, detské plienky - mnoho nevyhnutných vecí ľudia v obavách z núdze vykúpili. Vláda vyzvala obyvateľov, aby s tým prestali. Situácia sa hneď upokojila. Pred dvoma dňami sa však rady pred obchodmi opäť objavili. Všetci kupujú minerálnu vodu po tom, čo sa objavila informácia o zvýšenej úrovni rádioaktívneho jódu vo vode z vodovodu v Tokiu.
