Keby sa bol kanadský premiér Stephen Harper naučil aspoň presvedčivo rozprávať rozprávky nielen občanom, ale aj opozícii, možno by sa teraz nemusel chystať na ďalšie predčasné parlamentné voľby, štvrté v priebehu posledných siedmich rokov. Je to ten istý predseda vlády, ktorý dal nedávno na známosť, ako veľmi opovrhuje ľuďmi, čo čítajú beletriu, lebo on sám ju už dávno prestal čítať. Sú aj dôležitejšie veci, tvrdí.
A tu ho máš! Už vtedy som tušil, že sa blíži jeho koniec a hoci sa v žiadnej serióznej analýze k podobnému spojeniu medzi čítaním kníh a pádom vlády nedopracujete, ani v najmenšom o ňom nepochybujem. S čítaním majú Kanaďania vo všeobecnosti problém. Básnické knihy tam vychádzajú v nákladoch ako na päťmiliónovom Slovensku a veľká časť populácie číta knihy radšej v čínštine, poľštine, taliančine alebo v ruštine.
Čítať po anglicky by mohli aspoň rodičia svojim deťom. Ale nemôžu. Nemajú čas. Z každodenných ciest za hojnosťou sa vracajú zväčša až vtedy, keď už ich potomkovia spia, nuž sa im firma Atomic Antelope rozhodla pomôcť a popri tom sa aj nenápadne obohatiť. V reklamných textoch síce píše len o magickom večernom spájaní vzdialených detí, otcov a mám a o vlastnom upírstve tam niet ani zmienky, no skúsení čitatelia beletrie vedia hľadať aj medzi riadkami.
