Udržanie jednotnej meny sa často stotožňuje len s tým, ako dokážu krajiny zvládnuť svoje vládne výdavky. Výdavky sú však len jednou stranou mince. Tou druhou sú príjmy, ktoré v podstatnej miere závisia od výkonnosti danej ekonomiky.
Učiteľ s hypotékou stotisíc eur a s čistým platom 500 eur môže šetriť na výdavkoch koľko chce. S daným príjmom svoj dlh nikdy nemôže zaplatiť. Rozpočtová diéta pre juh Európy je fajn, ale problém nedostatočných príjmov nevyrieši. Novou mantrou sa preto stávajú štrukturálne reformy, ktoré premenia Grécko a Portugalsko na Fínsko pri Stredozemnom mori. Nič lepšie si nemôžeme priať. No dôjde k tomu?
Sobrance a Bratislava
Slovensko štrukturálne reformy zaviedlo v 90. rokoch a nesporne stoja za časťou jeho ekonomického úspechu. Natíska sa však otázka, prečo z nich profitovala len časť ekonomiky. Prečo sú na Slovensku hladové doliny a prečo mzda v Poltári či v Sobranciach je oveľa nižšia ako v Bratislave, keď reformy platili na celom území štátu rovnako?
Vôbec pritom nejde len o slovenské špecifikum. Zavedenie spoločnej meny malo pozoruhodný dosah na vývoj regionálnych rozdielov v celej eurozóne. Vo vyspelých krajinách sa rozdiely medzi ekonomickými regiónmi veľmi nezmenili, kým v menej vyspelých krajinách badateľne narástli.
Metropolitné regióny profitujú z kvalitnej infraštruktúry a ľudských zdrojov. Ekonomická periféria trpí malým záujmom investorov a únikom mladých a vzdelaných ľudí. Dobrým príkladom tohto trendu je aj Slovensko, kde Bratislava čoraz viac uteká zvyšku krajiny.
Poltár, Rimavská Sobota či Snina nemajú takú výkonnú ekonomiku ako Bratislava. Namiesto eura by potrebovali vlastnú menu, ktorú by mohli devalvovať, a tak konkurovať Bratislave nízkymi cenami práce a iných vstupov. Plus nižšie dane a odvody. Keďže to nejde, ich ekonomiky musia byť dotované z medziregionálnych transferov, napríklad v podobe dávok pre nezamestnaných a sociálne odkázaných.
Pretože sa tieto transfery odohrávajú v rámci jednej krajiny, sú verejnosťou viac-menej akceptované. Budeme však ochotní dlhodobo a možno aj trvalo dotovať Grécko, Portugalsko či južné Taliansko? Treba si uvedomiť, že by išlo o podstatne vyššie sumy, ako sa dnes prevádzajú v rámci štrukturálnych fondov.
