V apríli 1911 zomrel v Nanticoke (USA) šesťdesiatpäťročný Daniel Záboj Lauček. Spisovateľ a mysliteľ zabudnutý a zabúdaný, ale taká bola a je u nás obyčaj. Najskôr by sme ho mali poznať z pôvabnej knižky Danko a Janko. Lauček, potomok dávnej rodovej dynastie spisovateľov a kňazov, a Janko Vansa, manžel autorky Terézie. V idylickom príbehu dvoch dedinských chlapcov ešte nebadať hrozivé tiene budúcnosti. Chorý a starý Janko skončí svoj život dobrovoľne, Danko sa stratí v emigrácii, akoby u nás oddávna až podnes platilo, že všade zle, doma najhoršie.
Terézia Vansová opisuje, ako Danko Lauček čakal na fare, kedy ho podľa príkazu diktátorskej vrchnosti prídu zbaviť úradu a vysťahovať. Začiatkom leta 1881 dostavili sa dve kompánie vojska do Píly. Vojaci ostali pred bránou, do fary vošiel dôstojník. Predstavil sa, a keď sa predstavil i Lauček, zdvorilo, ale rozhodne ho dôstojník vyzval, aby sa poddal. Danko sa poddal, ako sa poddáva, kto bojoval, kým vládal. Ale Danko neostal dlho sám. Prišli jeho priatelia z Tisovca a odviezli ho. V dome legendárneho Štefana Marka Daxnera našiel nový domov a bezpečný útulok. V zátiší Suchých dolov mladý filozof niekoľko rokov študoval a písal.
