Komenský sa pred vyše tristo rokmi zamyslel nad prácou učiteľa takto: jediným učiteľom hodným tohto mena je ten, ktorý vzbudzuje ducha slobodného premýšľania a rozvíja cit osobnej zodpovednosti. Aké jednoduché, aké prosté. Také, že na úlohu učiteľa si trúfne každý. Samozrejme, len kým ide o kritiku jeho práce... Nasledujúce obrazy ma prinútili zamyslieť sa tiež. Naozaj je dnes učiteľova úloha plynulým pokračovaním úlohy rodiča?
Obraz prvý, kolínska katedrála, presnejšie jej južná veža, priestor pri najväčšom zvone. Až sem sa po točitých schodoch vyštverá menšia časť zvedavcov, ale tých mládencov počuť hádam ešte z prízemia. Futbalový rev, s ktorým sa rútia po schodoch, nenecháva na pochybách, že katedrálu možno prevrátiť aj na lunapark. V sieni si bez prerušenia revu urobia poklusom koliesko okolo zvonov a potom sa stratia v útrobách uzučkého schodiska. Dívam sa na uniformovaného strážcu zvonov, ten len pokrčí plecami, mládež, mládež môže všetko.
Obraz druhý, Medzi stenami, skvelý francúzsky film, takmer dokument. Parížske gymnázium na predmestí, úžasné úsilie a nasadenie učiteľov, tvorivý intelekt a esprit. Na druhej strane žiaci s úsilím čo najviac rozložiť integritu učiteľa. Pochopiť školu ako priestor na získavanie vedomostí je zrejme nad ich sily a mimo záujmu väčšiny z nich. Človeku nevdojak napadne, či samovražda nie je lepším riešením ako vstup do triedy týchto nedotknuteľných týpkov.
