Blížiace sa majstrovstvá sveta v hokeji budú pre vládnu koalíciu vykúpením. Šport zatlačí politiku do úzadia, takže bude mať šancu na tiché upratanie škandálov, s ktorými sa borí od svojho vzniku.
Keďže ich je viac ako dosť, koalíciu čaká veľa práce. Zásadné je, že krajina pod jej vedením nefunguje tak, ako by fungovať mala. A hoci platí, že krása je v jednoduchosti, a nie v politike, súčasný stav je mimoriadne žalostný. Azda najlepšie to možno zdokumentovať na spôsobe obsadzovania kresla šéfa Národného bezpečnostného úradu.
Zarážajúca ľahkosť
Prím hrá SaS, ktorá si v zmysle dohôd koalície nárokuje kreslo obsadiť. Pristúpila na to síce až po istom tlaku, keď médiá pripomenuli, že súčasný šéf František Blanárik je pre svoju minulosť nehodný túto funkciu zastávať, ale lepšie neskôr ako nikdy.
SaS dovtedy Blanárikova minulosť neprekážala - razí cestu, že len jej členovia musia byť čistí ako ľalie, a tak tých, ktorých by do strany nevzala, posiela do štátnych funkcií. Pritom je isté, že pre krajinu by bol lepší opačný spôsob – nech sú bývalí komunisti, eštebáci či ďalší politickí dobrodruhovia radšej organizovaní v strane ako vo vedení štátu.
Pri obsadzovaní tohto postu je zarážajúca ľahkosť, s akou Richard Sulík avizuje, že keď cez koalíciu neprejde jeden kandidát, ponúkne druhého, keď neprejde ani ten, tak tretieho a tak ďalej. Samozrejme, všetko odborníkov, ktorí sa musia pred vymenovaním v úrade „iba“ zaučiť.
Je len ťažko pochopiteľné – ak vôbec - že mu to zvyšok koalície trpí. Je nielen neuveriteľné, ale aj nezdravé, že má až takú moc, aby dokázal v NBÚ zamestnať koho a kedy chce a aby ďalej držal Blanárika vo funkcii. Nevedno, či túto moc využil ako predseda parlamentu, alebo strany - ani to, ktorá z uvedených alternatív je zlá a ktorá horšia.
Hra na transparentnosť
Problémom je, že správanie sa Richarda Sulíka je už „akoby“ v koalícii štandardom. Tak, ako má, nefunguje nielen Národný bezpečnostný úrad, ale ani Úrad pre verejné obstarávanie či prokuratúra, ktorej chýba hlava už nejaký ten týždeň.
