Senát Ústavného súdu v zložení Peter Brňák, Milan Ľalík a Marianna Mochnáčová má vyniesť rozhodnutie v súvislosti s tajnou voľbou generálneho prokurátora. Rozhodne bude zaujímavé, keďže zástancov aj odporcov tajnej voľby v personálnych otázkach je viac ako dosť.
O to však v tomto prípade nejde, hoci vzhľadom na zloženie senátu sa to nedá ani vylúčiť. Nemožno odhadnúť, kam až súd v rozhodovaní zájde. Presnejšie, nakoľko sa bude držať textu sťažnosti a nakoľko sa pustí aj do vlastného posudzovania a hodnotenia aj s ním súvisiacich okolností.
Indície na to sú – napríklad otázka sudcu Brňáka na Pavla Hrušovského, aby povedal, aký kontrolný mechanizmus mali vo voľbách poslanci KDH. Hoci Hrušovský na pojednávaní nezastupoval KDH, ale parlament ako celok.
Autor článku by pritom privítal, keby sa súd odhodlal aj k edukačnej činnosti tak, ako to začal robiť český Ústavný súd. Samozrejme, každý si o tom môže myslieť, čo chce, napríklad, že ide o prekročenie právomoci súdu, ale – po prvé, veľa to napovie o celkovej vybavenosti sudcov.
Po druhé, nikto iný nechce, nemôže a nedokáže politikom klepnúť po prstoch. A po tretie, tento súd už tak urobil, keď parlamentu vytkol, že zriadením výboru na kontrolu činnosti NBÚ nerešpektoval závery súdu a jeho právny názor, „čím porušil princípy právneho štátu“.
Prirodzene – a ako to už pred súdom býva, každá strana tvrdila svoje. Opoziční poslanci to, zástupca parlamentu ono, pričom práve obhajoba Pavla Hrušovského stojí za poznámku. Tvrdil totiž, že parlament podľa neho dodržal všetky zákonné podmienky, organizačne aj technicky zabezpečil podmienky na tajné voľby a že zákon neurčuje, ako nakladať s hlasovacím lístkom.
