ovali.
Bol som o tomto projekte v uplynulých dňoch rozprávať vo viacerých médiách. Ale propagácia vyzerala tak, že o seriáli som hovoril chvíľočku a každého viac zaujímalo rozprávanie o zemetrasení v Japonsku ako seriál o Slovensku. Je to zvláštny pocit hovoriť jedným dychom o nešťastí a vzápätí o veselom filmovaní na Slovensku. Presne takéto zmiešané pocity zažívajú teraz Japonci.
Po zemetrasení 11. marca 2011 japonská televízia vysielala tri dni iba spravodajstvo a diváci hádali, ktorá stanica sa ako prvá odhodlá vysielať zábavu. Po troch dňoch k tomu naozaj došlo a mnohí diváci sa sťažovali, že to nie je vhodné. V skutočnosti mal tento program napokon najvyššiu sledovanosť.
V Japonsku nastala po zemetrasení situácia, ako keď na Slovensku po nejakom nešťastí vyhlásia štátny smútok. Od čias vojny to bolo asi prvýkrát, čo takýto výnimočný stav trval tak dlho, až niekoľko dní. Ešte si pamätám, že keď v roku 1989 zomrel otec súčasného japonského cisára Hirohito, celé Japonsko sa ponorilo do ticha.
Ticho bolo v meste, v médiách žiadne zábavné programy, ak, tak bez humoru. Tentoraz je ticho a pokoj v krajine podmienený nielen smútkom, ale aj nedostatkom elektriny. Liga nášho najobľúbenejšieho športu, bejzbalu, sa začína obyčajne, posledný marcový týždeň. Tentoraz ju posunuli na neskôr. Najpopulárnejšie mužstvo s posunom nesúhlasilo.
